|
Jata'y: La Leyenda
Ohai:
David Galeano Olivera
Leer original (hacer clic)
en:
http://dgaleanolivera.wordpress.com/jatay-la-leyenda/
Me contaba una abuela
kapiateña que antiguamente había
en las proximidades de la actual
Asunción, capital del Paraguay;
una aldea Guarani cuyo
Mburuvicha se llamaba Kapi'i'atâ,
querido y respetado por los
miembros de su comunidad. Allí
vivieron siempre en armonía y la
madre naturaleza les proveía de
todo lo necesario para su
subsistencia: enormes bosques,
el agua limpia y cristalina, los
peces, la miel, y todos los
frutos de la tierra: maíz,
mandioca, zapallo, banana, coco,
guayaba, piña, yvapovô, yvapurû,
pakuri, jakarati'a, etc. La vida
comunitaria siempre estuvo
marcada por la solidaridad y
todos celebraban la vida
agradeciendo diariamente a Ñande
Ru y en su homenaje se reunían a
la noche, en su templo, para
rezar, danzar y cantar al ritmo
de las sonajas de los hombres y
el retumbar del sonido de las
takuáras de las mujeres. Peteî
jarýi Kapi'atâygua omombe'úmi
cheve ndaje yma, ymaite, táva
guasu Paraguay ypýpe;
oñemohendahague peteî tekoha
Guarani, omyakâva Mburuvicha
hérava Kapi'i'atâ, kuimba'e
ojehayhu ha ojehecharamóva
hekohápe. Upépe oikoraka'e
hikuái tekokatúpe ha ñande sy
guasu, yvy, ome'ê chupekuéra
opaite hemikotevê: ka'aguay
kakuaa, y potî sakâ, pira,
eirete ha opaichagua yvy'a:
avati, mandi'o, kurapepê, pakova,
mbokaja, arasa, avakachi,
yvapovô, yvapurû, pakuri,
jakarati'a hamba'e. Ha'ekuéra
niko oiko jekupytýpe ha akóinte
omomba'eguasu tekove ha upévare
o'aguyjeme'ê hikuái Ñande Rúpe
ha hérape oñombyaty hikuái
pyharekue, opýpe,
oñembo'ejerokývo, upépe
kuimba'ekuéra ombarakapu ha kuña
katu otakuapu.
Un día en una de las familias,
nació una niña muy linda a la
que dieron el nombre de Jata,
que con el tiempo creció y se
convirtió en una hermosísima
mujer que fue pretendida por
muchos hombres. Ella siempre
vivió con sus padres y siempre
anduvo sola. La fama de la
belleza de Jata trascendió a
otras comunidades de los
alrededores. Sin embargo, pese a
la insistencia de varios varones
que intentaron desposarla, ella
siempre encontraba alguna forma
de deshacerse de todos aquellos
pretendientes. Peteî ára,
peteîva tapyime, heñói peteî
mitâkuña'i iporâitereíva
oñembohérava Jata, upéi
okakuaáva oiko peve ichugui
peteî kuñataî neporâmbajepéva ha
hetaiterei kuimba'épe
oipy'ara'âva. Ha'éniko oiko isy
ha itúva ndive ha tapiaite heko
ha'eño. Pe iporângue niko
oñemoherakuâkuri ambue tekoha
rupi. Jepémo heta kuimba'e
oityse chupe iñuhâme, Jata
akóinte ojuhúmi peteî tape
ojehekýi hagua umívagui.
Un día llegó a la aldea del
Mburuvicha Kapi'i'atâ un
guerrero de nombre Tekoñarô,
decidido a conquistar el amor de
Jata, aunque sea por la fuerza.
Y fue así que una mañana
mientras el pueblo se hallaba
reunido en una asamblea,
Tekoñarô se acercó hasta la
choza de Jata, donde se
encontraban sus ancianos padres,
que ya no podían caminar.
Tekoñarô, con voz violenta, les
dijo: "Yo vine a su aldea para
raptar a su hija, para
convertirla en mi mujer", a lo
que el padre de la joven
respondió: "Muchos, antes que
tú, dijeron e intentaron lo
mismo y no lo lograron, y no
creo que tu seas las excepción.
Además eres un hombre malo". Las
palabras del anciano
enfurecieron al guerrero, quien
sin mediar más palabras, mató al
padre y a la madre de Jata.
Peteî ára, oguahê Mburuvicha
Kapi'i'atâ tekohápe peteî
guarini hérava Tekoñarô, oúva
mombyrýgui oñemomba'évo Jata
mborayhúre, taha'éjepe mbaretépe.
Ha péicha, peteî pyhareve
avakuéra oî aja amandajépe,
Tekoñarô oñemboja Jata tapyi
oîha meve, upépe oîhina isy ha
itúva, iguaigui ha itujamímava
hikuái ha ndoguatakuaavéimava.
Tekoñarô, ñe'ê pohýi reheve,
he'i mokôivépe: "Che aju pende
rekohápe aguerahávo pene
ñemoñarépe, che rembirekorâ";
ohendúvo upéva, tujami osê
ombohovái chupe: "Hetámako oî,
nde reju mboyve, he'iva'ekue
upeichaite avei ha ndohasáiva
upégui. Che ndaroviái nde
ikatutaha rejapo upe mba'e ha
hi'ariete ndéngo peteî kuimba'e
nderekomarâva". Upe karaimi ñe'ê
ndo'aporâi Tekoñarôme ha kóva
he'i'yre mba'evete, ojuka upe
karaimi ha hembirekópe.
Terminada la asamblea, Jata
regresó a su choza y encontró a
sus padres muertos y parado a un
costado vió a Tekoñarô. Este se
acercó a Jata, envuelta en
llantos, la tomó del brazó y le
dijo: "Si no quieres morir como
ellos, mejor entregate, ven
conmigo y te haré mi mujer".
Ella le gritó: "¡Asesino!, jamás
seré tu mujer" y salió a correr.
Tekoñarô la siguió y le disparó
una lanza que impactó y mató a
la bella Jata. En eso llegaron
al lugar el Mburuvicha
Kapi'i'atâ y varios hombres,
quienes dieron muerte a Tekoñarô.
Opávo amandaje, Jata oho
itapyime ha upépe ojuhu isy ha
itúva omanóva ha ijykére ohecha
Tekoñarôme. Kóva oñemboja Jata
renondépe, hasêsoróva, ha he'i
chupe: "Neremanoséirô
ha'ekuéraicha, eñeme'ênte chéve,
eju chendive ha ajapóta ndehegui
che rembireko". Jata osapukái
chupe: "¡Porojukahára!,
araka'eve ndahamo'âi nendive" ha
osê oñani. Tekoñarô omuña chupe
ha ojapi chupe peteî
yvyra'akuápe ha ojuka upe
kuñataî porâitépe. Upe jave,
oguahê upépe Mburuvicha
Kapi'i'atâ ha iguarini ha
oñondivepa ojuka hikuái
Tekoñarôme.
Al guerrero malo lo enterraron
en un alejado lugar en el monte,
en tanto que a Jata, la
enterraron al costado de un
hermoso arroyo. Tiempo después,
nació y creció en el lugar de su
tumba, una planta espinosa,
parecida al cocotero, pero
pequeña, a la cual llamaron
Jata'y (hoy conocida como Jata'i),
que recuerda a la hermosa mujer,
que aun muerta, llena de
espinas, jamás permitió hasta
hoy que nadie se acercara a ella
fácilmente. Upe guarini
hekomarâvape oñoty hikuái peteî
ka'aguy mombyrýva upégui; ha
Jatápe katu oñoty hikuái peteî
ysyry iporâva rembe'ýpe.
Uperiremínte, heñói ha okakuaa
upe Jata oñeñotyhaguépe, peteî
ka'avo hatîmbáva, ojoguáva
mbokajápe, ndatuicháiva ha
uperupigua ombohérava Jata'y (ko'ága
ojekuaáva Jata'ípe),
ogueromandu'áva upe kuñataî
porâite rekove, jepémo omano ha
hatîmbáva, ko'ágaite peve
ndohejáiva, péicha péichante,
avave oñemboja hese.
Hasta hoy existe en el Distrito
de Kapi'atâ una compañía llamada
Jataity (Jata'yty) que perpetúa
el nombre de la joven Jata. La
palabra Jata'yty quiere decir
"el lugar donde abundan las
plantas de Jata'y". Con el
tiempo esta planta creció en
todo el Paraguay, y en la
actualidad, es fácil encontrar
varias ciudades, compañías y
barrios, que se denominan
Jataity. Ko'ágaite peve oî
Kapi'atâ Távape peteî tavapehê
hérava Jataity (Jata'yty)
ogueromandu'áva kuñataî Jata
réra. Ñe'ê Jata'yty he'ise "tenda
oîháme heta Jata'y". Ohasávo ára,
ko ka'avo iñasâi Paraguay retâ
tuichakue javeve, ha ko'ága rupi,
jajuhukuaa heta táva, tavapehê
ha jeikoha, hérava Jataity.
(Dedicado a Teresa Méndez-Faith
- Ahechakuaávo Teresa Méndez-Faith-pe)
David Galeano Olivera
davidgaleanoolivera@gmail.com
Gentileza:: David Galeano
Olivera
[davidgaleanoolivera@gmail.com]
paginadigital |